Tieto systémy využívajú parabolické zrkadlá v tvare koryta, ktoré koncentrujú slnečné žiarenie do potrubia umiestneného do ohniska zariadenia.
obr. 3, 4, 5 Solárne parabolické koryto
V potrubí prúdi kvapalina, ktorá sa zohrieva takmer na 400˚C. je prečerpávaná cez tepelné výmenníky, takže na konci uniká para s vysokou teplotou ktorá poháňa turbínu generátora vyrábajúceho el. energiu. Potrubie v ohnisku parabolických korýt sú zo skla a celý systém je natáčaný smerom k slnku počas dňa. Najväčší takýto systém bol postavený na začiatku 80.tych rokov a 1 z 9 zariadení malo výkon 13,8 MW. V roku 1990 boli dokončené ostatné s výkonom až 80 MW. Ako teplonosné médium sa používa olej. V dôsledku nízkych nákladov na prevádzku a údržbu sa solárne parabolické korytá stali najlacnejšími a najspoľahlivejšími zariadeniami solárnej- termálnej výroby elektriny.
Neboli nájdené žiadne štítky.